Krátkodobý úspech vs. dlhodobý rast a vývoj – rozdiel v hodnotách a normách správania

Autor: Slovenský zväz ľadového hokeja | 11.5.2018 o 12:46 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  451x

Znie vám to povedomé? Príliš veľký dôraz na výhry. Nedostatočný herný priestor. Prehnaná súťaživosť. Nedostatočný pocit vlastnej kompetencie. Tlak na výkon. Zlé vzťahy s trénerom. Pocit, že ma nerešpektujú. Strach robiť chyby.

Toto je zoznam niektorých najčastejších dôvodov, prečo deti končia so športom, a bohužiaľ, v mnohých ohľadoch, zároveň aj opis hodnôt a postojov prevládajúcich v mládežníckom športe. Možno je to odrazom dnešnej spoločnosti, kde sú ľudia často posudzovaní na základe ich merateľných, okom viditeľných vlastností, alebo inak, na základe ľahko pochopiteľných ukazovateľov, čo môže v športe viesť k až prehnanému dôrazu na víťazstvá a na ďalšie atribúty, ktoré sú v danom okamihu ľahko merateľné.

Avšak  z hľadiska cieľov a výkonov jevíťazstvo trochu diskutabilný ukazovateľ, pretože nie vždy odráža samotnú kvalitu trénerského procesu.

Niekedy môžeš vyhrať  bez prílišnej snahy alebo prehrať po svojom najlepšom výkone.

Ak sa kladie prílišný dôraz na víťazstvá, môže to z hľadiska dlhodobých cieľov a vývoja začať pôsobiť kontraproduktívne pri budovaní športovej vášne a vytrvalosti. Na základe mnohých prieskumov existujú silné dôkazy, že úspech v športe v detskom veku sa nemusí pretaviť do úspechu na seniorskej úrovni, ale môže v skutočnosti spôsobiť pravý opak. V mnohých prípadoch sa dá úspech v detstve vysvetliť včasným biologickým dozrievaním a dlhodobejšími skúsenosťami v danom športe, pričom tieto rozdiely sa zvyčajne časom vyrovnávajú. Po tom, čo vás ostatní doženú, nastáva riziko demotivácie a odlivu zo športu, hlavne ak počiatočné dôvody športovania boli založené na sociálnej akceptácii spojenej s víťazstvami.

Cieľom nie je odstrániť súťaživosť zo súťaženia, ale pre dlhodobý úspech v športe musíme klásť dôraz na samotný proces a rozvoj, a to na úrovni individuálnej, ako aj tímovej. Ak zároveň chceme chápať pocit pohody ľudí ako jeden z cieľov tohto procesu, stojí pred nami výzva, aby sme aktívne pracovali na hodnotách a postojoch, ktoré sú zásadné pre našu pracovnú kultúru.

Ak sa začneme pozerať na športový rast a pocit pohody a uspokojenia počas neho ako na dva rovnako dôležité ciele celého procesu, mentalita postavená na “víťazstve za každú cenu” by už viac nemala mať miesto, nemal by na nej lipnúť mažment klubu, rodičia či hráči.  

Prehnané zameriavanie sa na krátkodobý úspech bude v podstate posilňovať negatívne vzorce správania uvedené v prvom odseku. Práve tie, ktoré sa pre väčšinu ľudí zároveň stanú dôvodom, prečo začnú opúšťať šport.

Je nevyhnutné pochopiť význam kľúčových hodnôt a zásad v rámci organizácie, keďže sa práve tieto odrážajú do behaviorálnych noriem, do spôsobu, ako sa ľudia medzi sebou správajú na vedomej, či nevedomej úrovni. Ak sme pripravení začať rozvíjať našu organizáciu v súlade s hodnotami zdôrazňujúcimi dlhodobý rast a vývoj, mali by sme tiež pochopiť potrebu zmeny v správaní medzi organizáciami a ľuďmi v rámci nich. Ak si vytýčime snahu o dokonalosť, spoluprácu, dôveru, rešpekt, vášeň a zmysel pre komunitu ako základné hodnoty dlhodobého rozvoja, je zároveň na mieste si položiť otázku, čo tieto hodnoty znamenajú z hľadiska očakávaného správania.

Aký môžu mať tieto hodnoty význam pri rozvíjaní a zlepšovaní vzájomného pôsobenia medzi klubmi alebo v správaní manažérov, trénerov, rodičov a hráčov v rôznych situáciách? Čo sa týka hráčov, hodnoty a súvisiace normy správania sa ďalej pretavia do ich správania na ľade v rôznych útočných a obranných situáciách. Alebo si myslíme, že pri hráčskom a tímovom vývoji stačí brať do úvahy ukazovatele na výsledkovej tabuli?

Otázka hodnôt a súvisiacich noriem správania je prvok, ktorý definuje pracovnú kultúru a je zároveň predpokladom dlhodobého úspechu. 

Ak budeme schopní vybudovať takú pracovnú kultúru, ktorá dokáže využiť individuálny vývojový potenciál hráča, jeho osobnú angažovanosť a prínos, tímovú prácu a spoluprácu, výsledky sa dostavia. Skôr, či neskôr.

Ba čo viac, aby sa pozitívne zmeny mohli uskutočniť, niekedy môže byť lepšie nechať samotné deti, aby budovali svoju pracovnú kultúru bez prílišného vplyvu nás dospelých. Koniec koncov, pozitívna kultúra medzi rovesníkmi počas “pouličných hier” hrala významnú rolu v budovaní charakteru niektorých najúspešnejších športovcov.

Jukka Tiikkaja

 

Najnovšie informácie zo sveta hokeja nájdete aj na oficiálnej webovej stránke Slovenského zväzu ľadového hokeja www.hockeyslovakia.sk   
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf Reportérov: Otázky na Kočnera podráždili Fica aj Sulíka

Nebojím sa žalôb, tvrdí šéf Reportérov RTVS Vincent Štofaník.

Píše Petr Kocina

Podvody so záverečnými prácami sa vymkli kontrole

Kauza Dankovej práce je takou hanbou, pri ktorej sa ťažko hľadajú paralely.

ČESKOSLOVENSKÍ LEGIONÁRI

V zákopoch i na železnici. Legionári krstili republiku krvou

Československí vojaci sa postarali aj o výnimočnú epizódu 1. svetovej vojny.


Už ste čítali?