O čom je konflikt v slovenskom hokeji? A je vôbec?

Autor: Slovenský zväz ľadového hokeja | 30.5.2017 o 15:16 | (upravené 30.5.2017 o 16:12) Karma článku: 10,38 | Prečítané:  13087x

Ešte skôr, ako vysvetlím svoj pohľad na dianie v slovenskom hokeji, sa chcem na úvod osobne, aj v mene vedenia celého hokeja ospravedlniť Samuelovi Petrášovi za veľké nedorozumenie, ktorému bol vystavený. 

 Pán Petráš nikdy nemal a ani nemá nič spoločné s plytvaním a nehospodárnym nakladaním so súčasťami výstroja a inej podpory pre reprezentačný „A“ tím. Ospravedlnil som sa mu osobne a robím to aj takto verejne. Bohužiaľ tým ale nemôžem povedať, že k spomínanému plytvaniu na rôznych úrovniach nedochádzalo. Akurát, že Samuel Petráš s tým nemal nič spoločné.                                                                           

Môj priateľ a sused Zdeno Cíger

Keď som zhruba pred rokom prevzal  vedenie slovenského hokeja, vedel som, že ma čakajú aj konfliktné situácie, ale že to bude práve konflikt so Zdenom Cígerom, mi nenapadlo ani vo sne.

Váhal som, či mám, alebo nemám ísť do televíznej diskusie so Zdenom a nakoniec som sa rozhodol ísť do nej len a len preto, aby som sa mu verejne ospravedlnil za chybu, ktorá nakoniec ani nebola moja. Interview, ktoré som poskytol na MS denníku HN a kde zaznelo, že chcem zmeny na postoch trénera reprezentácie a generálneho manažéra, malo byť publikované až po šampionáte. Vyšlo skôr a to je aj moja síce nepriama, ale predsa len chyba.

Keď však Zdeno odmietol prijať moju ruku, rozhodol som sa, že nemôžem tieto veci nechať nedopovedané. Takže pekne poporiadku, ako to naozaj bolo a je.

1. Zdeno Cíger vedel, že má ako tréner reprezentácie zmluvu na dva roky a vedel odo mňa osobne a dostatočne včas, že po dvoch rokoch budeme hľadať iného trénera. To isté sa týka aj Roba Švehlu. Tiež vedel, že mojou voľbou na generálneho manažéra reprezentácie je Miro Šatan. Takéto konanie považujem za profesionálne a korektné voči obom menovaným, aby sa mohli zariadiť do profesionálneho aj osobného života.

2. Bojkot a sabotáž. O bojkote reprezentantov vedelo pred dvoma rokmi celé Slovensko, ale o tohtoročnej sabotáži, o ktorej po posledných MS hovoril Zdeno Cíger dovtedy nevedel nikto, ani ja. Predstava, ako ja osobne presviedčam hráčov NHL, aby nechodili na MS a podrazili tak svoje hokejové vzory a kamarátov Zdena a Roba je jednoducho absurdita, ktorej nemôže nikto normálny veriť.

3. Komunikácia s hráčmi NHL pred MS. Bolo to presne takto. Navrhol som, aby komunikácia prebiehala cez Skype. Zdeno s Robom chceli ísť do Ameriky obiehať hráčov, ale nemáme ich tam veľa a prehľad o ich možnostiach sme mali vcelku jasný. Navrhol som Skype, pretože je to komfortné, časovo nenáročné a efektívne riešenie. A áno, povedal som tým trom hráčom, s ktorými sme mali Skype aj za účasti Zdena a Roba, aby na MS nechodili, ak sú demotivovaní alebo nejak inak indisponovaní a neakceptujú realizačný tím reprezentácie. Urobil som to cielene a veľmi dobre som vedel, prečo to robím. Chcel som podporiť práve Zdena a Roba a oni dvaja veľmi dobre vedia, že je to tak. Ďalšiu komunikáciu už mali na starosti len GM a tréner, a tak to má byť. Len poznamenám, že ani jeden z hráčov z NHL sa na nič nesťažoval – naopak, túto formu komunikácie ocenili, osobne a zvlášť napríklad Marián Hossa.

4. Záverom k tejto téme snáď už len toľko, že si predstavujem fungovanie trénera a generálneho manažéra reprezentácie SR trochu inak. Predstavujem si jeho prácu napríklad tak, ako ju predviedol Norbert Javorčík. Vďaka jeho práci a práci realizačného tímu dokázala naša osemnástka poblázniť celé Slovensko, pretože sa ruvala so súpermi ako o život. A nemyslite si, že len tak sama od seba. Tréner má na tom obrovský podiel. Tak isto ako mentálna trénerka, ktorú sme chlapcom zabezpečili. Mnohí „starí rutinéri“ sa uškŕňali, ale mentálna trénerka pozdvihla morálku tých mladých chalanov tak vysoko, že prekonávali sami seba.

Aj tom je moderný koučing športového tímu.

A teraz niečo o našom hokeji

Slovenský hokej som našiel na kolenách. Zväz zamrznutý v 90-tych rokoch, takmer úplná závislosť od štátnych peňazí, marketing v troskách, rozvoj žiadny, o víziách nehovoriac. Skrátka, v hokeji som našiel rozhádaný spolok ľudí, ktorý si ani nestihol uvedomiť, že generácia hráčov, ktorí dvíhali našich skvelých fanúšikov zo sedadiel už odišla alebo odchádza. A poznámka o hráčoch je kľúčová.

Pretože, milá hokejová verejnosť, my všetci sme sa tak dlho spoliehali na našich zlatých chlapcov, až sme si nevšimli, že už začínajú šedivieť. Zabudli sme hokej rozvíjať, pretože sme každý rok na MS dostali impulz od našej reprezentácie a jej hráčov. Dnes sme tento impulz prvýkrát nedostali a zrazu je panika. Nuž, trochu neskoro.

Úplne od podlahy

Bohužiaľ, musíme začať už až tam a vlastne sme už aj začali. Pretože tak, ako som našiel zväz v chaose, našiel som v ňom aj množstvo skvelých a motivovaných ľudí, ktorí sú ochotní makať pre hokej dnes a denne. A aj to robia. Počas uplynulého roka sme nespali, rozpracovali sme mnohé programy, ktoré sa postupne štartujú a budú štartovať a my o nich budeme informovať.

Verejnosť pozná projekt malých športových hál, pracujeme na hodnotovej karte hráča, pripravujeme nový systém súťaží, rozrastá sa nám rodina partnerov hokeja a množstvo ďalších. Ich podstatou je vo všetkých prípadoch poctivá práca celých tímov ľudí, ktorí začínajú rozbiehať rozvojové projekty. Tie nám môžu priniesť ovocie tak o 5 a viac rokov.

A ich charakteristickým znakom je, bohužiaľ, aj to, že sa do nich vôbec nezapájajú tí, čo všetko kritizujú, pričom dvere som im ja osobne a opakovane niekoľkokrát otváral a otváram naďalej. Aj dnes sú otvorené.

Osobné prístupy

Vždy som ich ctil a ctiť budem. Aj preto by som považoval za hlúpe v mojej situácii brať za prácu vo Zväze peniaze. Aj preto som osobne zohnal a zaplatil pre Zdena, Mira Miklošoviča a Ernesta Bokroša špičkovú školiteľku v komunikácii Andreu Vadkerti. Aj preto som urobil maximum preto, aby sa nešťastne zranený Libor Hudáček dokázal v špičkovom zariadení dať dokopy tak, aby na MS mohol ísť. Aj preto píšem tento blog a aj preto som sa Zdenovi a hlavne Samovi Petrášovi osobne a verejne ospravedlnil za pochybenia.

A na záver

Verím, že moja najväčšia manažérska výzva posledných rokov – dostať na pozíciu GM reprezentácie Mira Šatana sa podarí splniť. Robím pre to maximum a viem, že je to pre náš hokej kľúčová vec. A ak sú medzi nami aj ľudia, ktorí potichu dúfajú, že sa mi to nedajbože nepodarí, tak mi je ich veľmi ľúto.

Neviem síce parádny blafák, ani nemám delovku od modrej, ale hokeju rozumiem viac, ako si mnohí môžu myslieť. Veľmi dobre rozumiem tomu, že tento šport nedokáže žiť sám zo seba a zo svojej starej slávy. Ak sa máme ďalšie desaťročia tešiť zo šikovnosti a úspechov našich hokejistov, budeme musieť naozaj veľa pracovať. A nielen na ľade, ale aj na sebe. Budeme musieť prestať živiť zbytočné konflikty, ktoré nás oberajú o čas a energiu a začať všetci spoločne pracovať na tom, aby náš hokej bol opäť pýchou našej spoločnosti.

Budem rád, ak si raz opäť budem môcť vychutnať chvíľu, kedy naši „zlatí chlapci“ spoločne privedú tento národ k hrdosti. Chvíľu, kedy uvidím opäť bok po boku stáť Šatana, Handzuša, Pálffyho, Bondru a mnohých ďalších, ako sa tešia z ovocia svojej poctivej práce. Len oni všetci spoločne to opäť môžu dokázať.

A ako tomu môžem a chcem prispieť ja a môj tím? Môžeme iba a jedine poctivou a tvrdou prácou vytvárať podmienky na to, aby naši hokejisti od malých chlapcov až po dospelých mužov mohli myslieť iba na hokej.

To je misia manažmentu slovenského hokeja. Každý, kto si myslí, že má kľúč pre túto misiu je na Zväze vítaný a moje dvere má otvorené. A ani ja nie som k mojej stoličke prilepený.

Martin Kohút 
Prezident SZĽH

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prečo sa na verdikt v nástenkovom tendri čakalo desať rokov?

Prípad stále nie je na konci. Odvolanie exministrov bude riešiť Najvyšší súd, ktorý naťahuje aj kauzu tunelovania nebankovky, za ktorou je Jozef Majský.


Už ste čítali?