Silné reči hokej nespasia

Autor: Slovenský zväz ľadového hokeja | 24.2.2017 o 14:45 | Karma článku: 10,26 | Prečítané:  14064x

Nezmyselný „hokejový spor“ Lintner vs. Krajči (je mi naozaj mimoriadne ľúto, že k nemu došlo) a jeho pokračovania mali predsa len veľký význam – v plnej nahote nám ukázali, aké zbytočné a prázdne sú silné reči veľkých chlapcov.

Poviem k tomu len dve veci. Slovan Bratislava v KHL nehráva „zbytočné“ zápasy a na zápasy najvyššej slovenskej hokejovej súťaže nechodí lúza, ale hokejoví fanúšikovia, z ktorých mnohí chodia aj na zápasy KHL do Bratislavy. A viete, prečo všetci títo ľudia chodia na hokejové zápasy? Jednoducho preto, že hokej milujú, baví ich a chcú naň chodiť. Bodka. Žiadne zbytočné reči potrebné nie sú.

Fanúšikovia a celá naša hokejová verejnosť – to sú dôvody, kvôli ktorým sa hokej „robí“. Je to prísne kolektívna hra, kde vynikajúci jedinec síce dokáže strhnúť celý mančaft, ale bez neho je vynulovaný. A presne to isté sa týka aj celého zázemia hokeja. Na Slovensku môžeme mať aj sto zapálených a do noci drúcich nadšencov, ktorí mu dajú prvé a posledné, ale keď nepracuje v jednote celé hokejové hnutie, práca jedincov sa minie účinkom.

Zmena, ktorú sa spolu s mojím tímom snažím vniesť do života vedenia v Slovenskom zväze ľadového hokeja (SZĽH) je presne o tomto. Na začiatku sme sa vo Výkonnom výbore nepoznali dokonale. No dovolím si tvrdiť, že dnes je toto teleso po dlhých rokoch opäť orchestrom, kde každý vie, čo má robiť a každý to aj robí.

Nehádame sa, nekonšpirujeme, nedokazujeme si, kto je väčší šéf. Máme rozdelené projekty, pracujeme na nich a navzájom sa podporujeme. Viem, veľa toho ešte nie je vidieť, ale verte mi, že onedlho sa začnú výsledky našej práce prejavovať aj v praxi. Je toho veľa, čo sme museli začať takpovediac od piky a chvíľu to potrvá.

Naše plány a vízie

Z množstva naplánovaného spomeniem len jeden projekt, kde sme už naozaj veľmi blízko prvého „kopnutia“ do zeme. Zväz ide budovať multifunkčné haly s ľadovou plochou pri základných školách. Máme už krásnych 117 žiadostí z celého Slovenska! Momentálne projekty dokončujeme a pripravujeme sa na zahájenie výstavby.

V dejinách slovenského hokejového hnutia ide o absolútne prelomový projekt, ktorý posunie celý tento šport vpred. Vytvoríme priestor na to, aby sa deti začali učiť korčuľovať aj bez ohľadu na to, či sa pre hokej rozhodnú. Verím, že ich na korčuliach uvidíme oveľa viac a oveľa skôr ako doposiaľ.

Mohol by som písať o množstve ďalších projektov, ktoré sú rozbehnuté, a čochvíľa začnú byť aj aplikované. Každý, kto v hokeji niečo robí, alebo robiť chce, sa do nich môže zapojiť nielen teraz, ale aj v budúcnosti.

Paradoxom však je, že tí, ktorí na týchto projektoch denne makajú, sa akosi do vzrušených diskusií, ktoré čas od času vypuknú, vôbec nezapájajú. Prečo je to tak? Som presvedčený o tom, že preto, lebo na to nemajú čas.

Všetko funguje len vtedy, ak hráme za jeden tím

Už som spomínal, že hokej je kolektívny šport. Zároveň je to však aj šport plný nadpriemerných individualít. Kedy všetko funguje tak, ako má? Len vtedy, keď naozaj hráme za jeden tím.

Hokejový zväz je strechou, ktorá prikrýva celý náš slovenský hokejový tím, do ktorého patria všetci – od hviezd NHL až po ľadára v obci XY. Nie je to fráza, je to tak.

Každá jedna dnešná slovenská hviezda NHL sa narodila niekde na Slovensku, niekde sa naučila korčuľovať, niekde okúsila prvé výhry i prehry.

Vzácna jednota, ktorú som posledný rok pociťoval na pôde SZĽH (vraj to nebývalo pravidlom), je presne tým, čo dnes potrebujeme a čo stojí za to brániť a kultivovať.

Prenieslo sa to už aj na naše štadióny. Hráči v reprezentácii boli pred niekoľkými dňami prijemne prekvapení, keď zaplnená hala v Nových Zámkoch skandovala „Slovensko, do toho!" a na záver vyprevadila našich hokejistov potleskom.

To isté sa opakovalo aj po prehranom finálovom zápase Slovakia Cupu v Nitre. Prečo? Pretože diváka neoklamete. Ak vidí kolektív, ktorý ma snahu a bojuje, prepáči aj prehru.

Máme veľmi veľa práce, neúrekom zanedbaného a veľa nedokončeného, ale... Vieme o tom a postupne to jedno za druhým riešime.

Je to každodenná a tvrdá práca, ktorej sa môže zúčastniť každý, kto má chuť. Vystreľovať jedovaté – navyše úplne zbytočné – šípy jeden na druhého len preto, že som sa práve v ten deň zle vyspal a zistil, že dnes je potrebné povedať, čo všetko je zlé a nevyhovujúce, vie každý. 

Najsmutnejšie na týchto „žabomyších vojnách” je však to, že okrem bulváru nikoho nezaujímajú. Ľudí, pre ktorých je hokej na prvých priečkach a robia preň často i nemožné, určite nie.

Martin Kohút
Prezident SZĽH

 

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.


Už ste čítali?